a život s rakovinou

Volám sa Michal Cíba, narodil som sa v roku 1981 ako normálne dieťa a tak som aj vyrastal. Chodil som do školy, hrával som futbal, doma som vystrájal. Tie najväčšie starosti pre mojich rodičov prišli v štvrtej triede, keď si triedna učiteľka všimla, že chrapľavo rozprávam. Na ORL vyšetrení sa potvrdili papilómy hlasivky, ktoré mi v Žiline chirurgicky vybrali. Žiaľ narástli znovu a znovu, až kým neprišla prvá pozitívna histológia. Na ORL v ZA som bol ako doma. Doktori Peter Mazúr, Jana Haľková, Pavol Lukášek, a tiež všetky sestričky a sanitárky sa o mňa starali ako o svojho synka. Odišiel som do Bratislavy, kde mi moderným laserom odstránili zvyšky. No nádor narástol znova. A aj na druhej hlasivke a po odstránení do mesiaca znova. V priebehu štyroch rokov som mal za sebou desiatku operácií. Po poslednej som absolvoval rádioterapiu 60 Gy. To na 10 rokov u mňa rakovinu zastavilo.

Žil som bezstarostný život, chodil som do školy, na brigády, nepripúšťal som si riziko návratu ochorenia, no stalo sa to v roku 2005. Nádor narástol v tkanive medzi hlasivkami a štítnou žľazou a bol už taký veľký, že riešením bolo iba odstránenie celého hrtanu. Poplakal som si, aj rodina, no na doporučenie doktorky Iriny Šebovej a profesora Milana Profanta z ORL BA, som operáciu absolvoval. Zotavil som sa pomerne rýchlo za asistencie sestričiek a sanitáriek z nemocnice na Antolskej. Radosť trvala však len pol roka, pri kontrole som si nahmatal hrčku špendlíkovej hlavičky. Zhodou okolností som absolvoval aj PET vyšetrenie, ktoré ukazovalo veľmi veľa uzlín so zvýšenou aktivitou. Tie našťastie po vybratí pozitívne neboli, ale hrčka áno, tak som nastúpil na 3mesačnú chemoterapiu s hlavnou zložkou cisplatina, no v rámci experimentálnej, v tom čase neschválenej liečby, som rok chodil aj na podávanie monoklonálnych protilátok Erbitux. Podporené rádioterapiou 2x30Gy. Naštastie som mohol dochádzať do Žiliny, kde sa o mňa tiež veľmi dobre starali všetky sestričky, sanitárky pod vedením primára Richarda Hrubého, aj keď deň strávený pri kapačke nebol ničím zaujímavý.

Potravu som prijímal cez sondu zavedenú cez nos. Nutridrinky sú preplácané pri takejto liečbe poisťovňou. Po liečbe som bol aj v kúpeľoch v Štóse. 

Hlasivky nemám a hlas sa mi tvorí pomocou protézy Atos Medical Provox II. Zdá sa mi to lepšie ako Elektrolarynx, aj keď protézu treba pravidelne meniť, keď začne pretekať. Niektorí pacienti rozprávajú aj tzv pažerákovým hlasom – bruchomluvci, no to mi prišlo extrémne náročné. Dýcham cez trvalú tracheostómiu, ktorú si chránim HME filtrami.

Mám manželku a dve deti a nad rakovinou nerozmýšľam. Snažím sa stravovať čo možno najracionálnejšie, ale nie vždy mi to vychádza. Hrávam s priateľmi futbal a bicyklujem. No mal by som viac a častejšie 🙂 čo mi pravidelne doporučuje aj moja endokrinologička Michaela Šmoldasová.

Počas liečby som vyskúšal asi všetko – homeopatiká, meditácie, hypnózu, bylinky, no neviem, či niečomu pripisovať takú váhu, že by mi to dramaticky zlepšilo zdravie. Ako podporná liečba môže byť 😉

Týmto by som chcel poďakovať všetkým, ktorí počas celého môjho ochorenia boli pri mne a pomáhali mi – rodine, kamarátom, doktorom a sestričkám, no hlavne pánu Bohu, že mi dal šancu tu ešte chvíľu pobudnúť. Ďakujem.